Helena Petránková / 9. 4. 1904 - 21. 8. 1968

Helena Petránková / 9. 4. 1904 - 21. 8. 1968

09. 04. 2024

Helena Petránková rozená Ackermannová, podporučice v záloze (plukovnice lekárenské služby v záloze), velitelka lékárny 1. čs. samostatné brigády v SSSR a 1. čs. armádního sboru v SSSR. Její život byl poznamenán válečnými tragédiemi, když pět jejích sourozenců zemřelo v koncentračních táborech a bratra zastřelilo gestapo v roce 1944. Studovala na Přírodovedecké fakultě UK v Praze, kde získala titul Ph.Mr. Pracovala v různých lékárnách a v roce 1942 se přihlásila k vojenské službě v 1. čs. samostatném polním praporu v SSSR. Zde dosáhla hodnosti podporučice. Účastnila se bojových operací 1. čs. armádního sboru v SSSR a vynikla zejména v Karpatsko-dukelské operaci. Po válce pokračovala ve vojenské službě v Praze a zastávala různé funkce v lékárnictví a zdravotnictví. Byla zatčena v roce 1951, ale po dvou letech vyšetřování byla propuštěna. Poté pracovala jako laborantka až do odchodu do důchodu v roce 1961. Její vojenské a profesionální úspěchy jsou výrazem její odvahy a oddanosti v době válečných konfliktů.

Dcéra Šimona (1857–1922) a Berty, rod. Schwarzovej (1865–1951). Manžel Ladislav. Päť súrodencov zomrelo v koncentračných táboroch, brata Vojtecha zastrelilo gestapo v r. 1944. Obecnú školu, štvorročnú mešťanku aj gymnázium s maturitou absolvovala v Ružomberku. V r. 1925 sa prihlásila na Prírodovedeckú fakultu UK do Prahy, kde jej bol 27. 6. 1927 udelený titul Ph.Mr. Po škole pracovala najskôr v Štorchovej lekárni v Bechyni u Tábora, potom v lekárni Ph.Mr. E. Reinprechta v Brezne nad Hronom. Koncom septembra 1929 odišla do Prahy, kde sa zamestnala v lekárni majiteľa Hor- neka. Od konca roku 1932 sa stala platenou pracovníčkou Rudých odborov. Na jar 1937 z iniciatívy čs. Spoločnosti priateľov demokratického Španielska odišla v zostave poľnej nemocnice J. A. Komenského na pomoc španielskym republikánom. V auguste 1938 sa vrátila do vlasti. Od októbra 1938 do mája 1939 vypomáhala v Hammerschmiedovej lekárni v Ružomberku. V júli 1939 emigrovala do poľského Krakova. Tu sa zdržala až do nem.-poľ. vojny, kedy sa rozhodla odísť do Lvova a v polovici februára 1940 odcestovala do Stalingradskej oblasti. Tu pracovala najskôr v sovchoze “Krasnaja Zvezda“ v Nižne Čírskom okrese, neskôr v lekárni v Sriednej Achtube.

Koncom januára 1942 odcestovala do Buzuluku, kde sa 11. 2. prihlásila k vojenskej službe v l. čs. samostatnom poľnom prápore v ZSSR. Po absolvovaní základného výcviku a reorganizácii jednotky na brigádu bola v Novochopersku v máji 1943 v prepožičanej hodnosti podporučíčky zdravotníctva poverená vedením brigádnej lekárne. V tejto hodnosti a funkcii sa zúčastnila všetkých bojových operácii 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na sov., poľ. aj čs. území. Zvlášť sa vyznamenala v bojoch Karpatsko-duklianskej operácie. Dňa 1. 6. 1945 nastúpila ako zástupkyňa prednostu činnú vojenskú službu vo Vojenskom zdravotníckom sklade v Prahe. V januári 1946 sa stala vedúcou lekárne na veliteľstve letectva MNO – hl. št. 31. 7. 1946 bola na dobu jedného roku pridelená ako sociálny referent zahraničných vojakov (na 3. oddel.) do Kancelárie čs. légií. Potom v hodnosti kpt. lekárnickej služby v zálohe ju odvelili do lekárne Vojenskej nemocnice v Prahe, kde bola v hodnosti mjr. prijatá za dôstojníčku čs. armády z povolania. Následne bola na dobu necelých ôsmych mesiacov (od 30. 9. 1947 do 14. 5. 1948) premiestnená vo funkcii prednostky oddelenia liečiv do Vojenského zdravotníckeho skladu 3 Praha-Hostivice. Po návrate ju ustanovili správkyňou lekárne pražskej Vojenskej nemocnice. Potom zastávala miesto referentky zdravotného odboru MNO a od 1. 6. 1949 bola náčelníčkou straníckej komisie HPS MNO. Funkciu zastávala až do svojho zatknutia 2. 2. 1951. Po vyše dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bola prepustená na slobodu, načas nezamestnaná a od augusta 1953 pracovala ako laborantka v n. p. Laboratorní potřeby Praha. Dva roky (od marca 1955 do marca 1957) pôsobila v lekárni v Praze-Břevnově, a potom až do odchodu do dôchodku (1961) pracovala ako magistra v lekárňach pri ÚNZ Hlavného mesta Prahy.

Vyznamenania:

  • Československý vojnový kríž 1939 (1945),
  • Čs. vojenská medaila Za zásluhy,
  • 1., sov. medaila „Za zásluhy;
  • medal Za pobedu nad Germaniej (1946);
  • Čs. vojenská medaile Za chrabrost před nepřítelem (1940),
  • Virtuti military – strieborný kríž (1948).

Převzato z publikace Vojenské osobnosti československého odboje; 2005; sestavil kolektiv autorů;

Aktuálně



Česká republika si připomíná 80 let od konce války: Respekt a úctu si zaslouží všichni padlí, řekl prezident

Česká republika si připomíná 80 let od konce války: Respekt a úctu si zaslouží všichni padlí, řekl prezident

08. 05. 2025
Nejvyšší představitelé státu v čele s prezidentem republiky Petrem Pavlem dnes u…
Zákresy míst zásahů obětí Pražského povstání

Zákresy míst zásahů obětí Pražského povstání

08. 05. 2025
Vojenský historický ústav zveřejnil další digitální edici historického pramene s informacemi o…
Technika ze sbírek VHÚ je k vidění i na Vítězném náměstí

Technika ze sbírek VHÚ je k vidění i na Vítězném náměstí

06. 05. 2025
V úterý 6. května odpoledne byla oficiálně zahájena výstava Nezapomeňme 80 na…
Do pražských ulic vyjela speciální tramvaj odkazující na výročí 80 let od Pražského povstání

Do pražských ulic vyjela speciální tramvaj odkazující na výročí 80 let od Pražského povstání

06. 05. 2025
Při příležitosti 80. výročí Pražského povstání a blížícího se výročí konce druhé…
Výstava „Květnové vítězství – československá armáda v roce 1945“ připomíná závěr druhé světové války a české hrdinství

Výstava „Květnové vítězství – československá armáda v roce 1945“ připomíná závěr druhé světové války a české hrdinství

06. 05. 2025
U příležitosti 80. výročí konce druhé světové války vznikla výstava Květnové vítězství…