Helena Petránková / 9. 4. 1904 - 21. 8. 1968

Helena Petránková / 9. 4. 1904 - 21. 8. 1968

09. 04. 2024

Helena Petránková rozená Ackermannová, podporučice v záloze (plukovnice lekárenské služby v záloze), velitelka lékárny 1. čs. samostatné brigády v SSSR a 1. čs. armádního sboru v SSSR. Její život byl poznamenán válečnými tragédiemi, když pět jejích sourozenců zemřelo v koncentračních táborech a bratra zastřelilo gestapo v roce 1944. Studovala na Přírodovedecké fakultě UK v Praze, kde získala titul Ph.Mr. Pracovala v různých lékárnách a v roce 1942 se přihlásila k vojenské službě v 1. čs. samostatném polním praporu v SSSR. Zde dosáhla hodnosti podporučice. Účastnila se bojových operací 1. čs. armádního sboru v SSSR a vynikla zejména v Karpatsko-dukelské operaci. Po válce pokračovala ve vojenské službě v Praze a zastávala různé funkce v lékárnictví a zdravotnictví. Byla zatčena v roce 1951, ale po dvou letech vyšetřování byla propuštěna. Poté pracovala jako laborantka až do odchodu do důchodu v roce 1961. Její vojenské a profesionální úspěchy jsou výrazem její odvahy a oddanosti v době válečných konfliktů.

Dcéra Šimona (1857–1922) a Berty, rod. Schwarzovej (1865–1951). Manžel Ladislav. Päť súrodencov zomrelo v koncentračných táboroch, brata Vojtecha zastrelilo gestapo v r. 1944. Obecnú školu, štvorročnú mešťanku aj gymnázium s maturitou absolvovala v Ružomberku. V r. 1925 sa prihlásila na Prírodovedeckú fakultu UK do Prahy, kde jej bol 27. 6. 1927 udelený titul Ph.Mr. Po škole pracovala najskôr v Štorchovej lekárni v Bechyni u Tábora, potom v lekárni Ph.Mr. E. Reinprechta v Brezne nad Hronom. Koncom septembra 1929 odišla do Prahy, kde sa zamestnala v lekárni majiteľa Hor- neka. Od konca roku 1932 sa stala platenou pracovníčkou Rudých odborov. Na jar 1937 z iniciatívy čs. Spoločnosti priateľov demokratického Španielska odišla v zostave poľnej nemocnice J. A. Komenského na pomoc španielskym republikánom. V auguste 1938 sa vrátila do vlasti. Od októbra 1938 do mája 1939 vypomáhala v Hammerschmiedovej lekárni v Ružomberku. V júli 1939 emigrovala do poľského Krakova. Tu sa zdržala až do nem.-poľ. vojny, kedy sa rozhodla odísť do Lvova a v polovici februára 1940 odcestovala do Stalingradskej oblasti. Tu pracovala najskôr v sovchoze “Krasnaja Zvezda“ v Nižne Čírskom okrese, neskôr v lekárni v Sriednej Achtube.

Koncom januára 1942 odcestovala do Buzuluku, kde sa 11. 2. prihlásila k vojenskej službe v l. čs. samostatnom poľnom prápore v ZSSR. Po absolvovaní základného výcviku a reorganizácii jednotky na brigádu bola v Novochopersku v máji 1943 v prepožičanej hodnosti podporučíčky zdravotníctva poverená vedením brigádnej lekárne. V tejto hodnosti a funkcii sa zúčastnila všetkých bojových operácii 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na sov., poľ. aj čs. území. Zvlášť sa vyznamenala v bojoch Karpatsko-duklianskej operácie. Dňa 1. 6. 1945 nastúpila ako zástupkyňa prednostu činnú vojenskú službu vo Vojenskom zdravotníckom sklade v Prahe. V januári 1946 sa stala vedúcou lekárne na veliteľstve letectva MNO – hl. št. 31. 7. 1946 bola na dobu jedného roku pridelená ako sociálny referent zahraničných vojakov (na 3. oddel.) do Kancelárie čs. légií. Potom v hodnosti kpt. lekárnickej služby v zálohe ju odvelili do lekárne Vojenskej nemocnice v Prahe, kde bola v hodnosti mjr. prijatá za dôstojníčku čs. armády z povolania. Následne bola na dobu necelých ôsmych mesiacov (od 30. 9. 1947 do 14. 5. 1948) premiestnená vo funkcii prednostky oddelenia liečiv do Vojenského zdravotníckeho skladu 3 Praha-Hostivice. Po návrate ju ustanovili správkyňou lekárne pražskej Vojenskej nemocnice. Potom zastávala miesto referentky zdravotného odboru MNO a od 1. 6. 1949 bola náčelníčkou straníckej komisie HPS MNO. Funkciu zastávala až do svojho zatknutia 2. 2. 1951. Po vyše dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bola prepustená na slobodu, načas nezamestnaná a od augusta 1953 pracovala ako laborantka v n. p. Laboratorní potřeby Praha. Dva roky (od marca 1955 do marca 1957) pôsobila v lekárni v Praze-Břevnově, a potom až do odchodu do dôchodku (1961) pracovala ako magistra v lekárňach pri ÚNZ Hlavného mesta Prahy.

Vyznamenania:

  • Československý vojnový kríž 1939 (1945),
  • Čs. vojenská medaila Za zásluhy,
  • 1., sov. medaila „Za zásluhy;
  • medal Za pobedu nad Germaniej (1946);
  • Čs. vojenská medaile Za chrabrost před nepřítelem (1940),
  • Virtuti military – strieborný kríž (1948).

Převzato z publikace Vojenské osobnosti československého odboje; 2005; sestavil kolektiv autorů;

Aktuálně



Velvyslanec Ukrajiny Vasyl Zvarych navštívil Vojenský historický ústav Praha. Přivezl prapor 95. brigády vzdušných výsadkových sil Ukrajiny

Velvyslanec Ukrajiny Vasyl Zvarych navštívil Vojenský historický ústav Praha. Přivezl prapor 95. brigády vzdušných výsadkových sil Ukrajiny

04. 07. 2025
Vojenský historický ústav Praha získal do svých sbírek prapor 95. brigády vzdušných…
Poslední předprázdninové promítání v Armádním muzeu se zaměřilo na tvorbu Vojenského filmového a fotografického ústavu z let 1945–1948. V září začne nový cyklus

Poslední předprázdninové promítání v Armádním muzeu se zaměřilo na tvorbu Vojenského filmového a fotografického ústavu z let 1945–1948. V září začne nový cyklus

04. 07. 2025
V kinosále Armádního muzea Žižkov se ve čtvrtek 26. června uzavřel roční…
Rozloučili jsme se s bývalým šéfredaktorem Historie a vojenství Jaroslavem Beránkem

Rozloučili jsme se s bývalým šéfredaktorem Historie a vojenství Jaroslavem Beránkem

03. 07. 2025
V pondělí 23. června jsme se na Ďáblickém hřbitově rozloučili a zavzpomínali na…
Historici VHÚ Praha Jindřich Marek a Tomáš Jakl obdrželi Záslužný kříž ministryně obrany ČR  III. třídy

Historici VHÚ Praha Jindřich Marek a Tomáš Jakl obdrželi Záslužný kříž ministryně obrany ČR  III. třídy

02. 07. 2025
Historici Vojenského historického ústavu Praha PaedDr. Jindřich Marek a Mgr. Tomáš Jakl…
V Café Kupka se konal křest knihy Petra Janouška Na Západ hleď!

V Café Kupka se konal křest knihy Petra Janouška Na Západ hleď!

01. 07. 2025
První zahraniční operace československé armády, počátky navazování kontaktů s NATO nebo odzbrojovací…